Paradajka, výnimočná plodina, bez ktorej by nielen talianska kuchyňa nebola tým, čím je.

Na slovenských záhradkách ho nájdeme takmer vždy.

Vlastnoručne vypestovaná paradajka je totiž symfóniou chutí a vôní.

Milujeme ho surové, ako hlavnú ingredienciu rajskej omáčky aj v spojení s cestovinami.

Tiež stále tápete, či je paradajka ovocia, alebo zelenina?

Viete, že existujú varianty takmer vo všetkých farbách dúhy?

Skutočne nás jeho konzumácia môže ochrániť pred rakovinou?

A ako si ho vypestovať nielen na záhradke, ale aj na balkóne?

To všetko a oveľa viac vám prezradíme v našom článku.

Je paradajka ovocia, alebo zelenina?

Viete si predstaviť váš jedálniček bez paradajok? Žiadna paradajková omáčka či polievka a aj množstvo ďalších pokrmov by bez nich bolo oveľa chudobnejších. Paradajka je totiž jednou z plodín, ktoré sa v kuchyni uplatňujú mnohými rozmanitými spôsobmi. Paradajka jedlé po latinsky Solanum lycopersicon sa často označuje aj pojmom rajské jabĺčko . Oba názvy, paradajka aj paradajkové jabĺčko, evokujú slovo raj, údajne za to vďačia svojej lahodnej chuti.

Keď sa povie jabĺčko, ihneď nás napadne ovocie. Ale s určením toho, či je paradajka ovocia, alebo zelenina, je vždy tak trochu problém.

Prečo?

Záleží na tom, z akého uhla pohľadu sa na paradajku pozeráme . Mnoho ľudí ho považuje na základe použitia a špecifickej chuti za zeleninu. Rovnako v obchodoch ho nájdeme medzi zeleninou. K tomu, že ide o zeleninu, sa prikláňajú aj záhradkári, pretože pestujú paradajky ako jednoročné rastliny, čo sa o ostatnom ovocí povedať nedá. Avšak z botanického hľadiska je paradajka ovocia. Ide totiž o vytrvalý ker, ktorého plody obsahujú semená.

Ako sa vyznať v paradajkách?

Paradajky sa v súčasnej dobe pestujú v mnohých rôznych odrodách, ktorých plody sa od seba líšia svojou veľkosťou, tvarom, farbou aj chuťou. Typickou farbou rajčiny je červená, okrem nej ale môžu mať paradajky tiež farbu žltú, oranžovú, zelenú, fialovú či belavú.

Z hľadiska veľkosti rastliny a jej špecifík na pestovanie sa paradajky delia do niekoľkých rôznych typov. Na jednej strane sú veľké a „mäsité“ paradajky, na druhom konci sa naopak nachádzajú malé „cherry“ paradajky. Medzi nimi samozrejme existuje pestrá škála rôzne veľkých plodov.

Kríčkové paradajky

Niekedy sa označujú tiež názvom determinantné paradajky, pretože dorastajú len do obmedzenej výšky, maximálne okolo 70 cm. Ich základnou charakteristikou je, že sa nezaštipujú a pestujú sa väčšinou bez opory, takže majú formu malého kríka, alebo sa aj plazia po zemi.

Často sa pestujú na priemyselné využitie, ako sú kečupy, pyré či džúsy, pretože je s nimi menej práce a môžu ich žať stroje. Väčšina druhov má tiež nižší obsah vody a viac sušiny, čo ich pre priemyselné spracovanie robí vhodnejšími.

Tyčkové paradajky

Iným názvom tiež indeterminantné paradajky, ako už vyplýva z názvu, potrebujú k svojmu rastu oporu. Obvykle majú podobu jednej hlavnej stonky, vyžadujú teda pravidelné zaštipovanie. Na rozdiel od kríčkových paradajok, ktoré plodia veľké množstvo plodov počas krátkej doby, tyčkové paradajky plodia po celú sezónu. Väčšina odrôd pestovaných na záhradkách sú tyčkové paradajky. V závislosti na podmienkach môžu dorastať do výšky niekoľkých metrov.

Balkónové paradajky

Paradajky sú jednou z plodín, ktorú môžete pestovať aj v byte, pokiaľ máte terasu či balkón. Na tento účel existujú špeciálne odrody paradajok, väčšinou sa jedná o zakrpatené kríčkové odrody, ktoré je možné sadiť do menších nádob, ale existujú aj odrody tyčkové.

Cherry paradajky, koktailové paradajky a ďalšie „ovocné“ paradajky

Okrem balkónových paradajok sú v posledných rokoch obľúbené aj paradajky ovocného typu, ktoré sa väčšinou vyznačujú drobnejšími plodmi, sladšou chuťou a mnohými farebnými odtieňmi. Sú vhodné najmä na studenú kuchyňu. Ich názvy boli často odvodené od názvov ovocia, ktoré pripomínajú. Najznámejším príkladom sú cherry paradajky, ale existujú aj paradajky hroznové, slivkové, hruškové, datľové či ríbezľové, a tiež koktailové paradajky, ktoré sú o niečo väčšie ako cherry paradajky, ale rovnako sladké a šťavnaté.

Divé paradajky

Okrem kríčkových paradajok, ktoré nevyžadujú vyštipovanie, existujú aj divoké paradajky, ktoré sú menej vyšľachtené, a tak majú síce menšie plody, ale zároveň sú odolnejšie proti najrôznejším chorobám a škodcom. Rastú pomerne bujne, a tak vyžadujú väčšie množstvo priestoru.

Nutričné hodnoty, vitamíny a minerály v paradajkách

Najväčší podiel surovej rajčiny tvorí voda, takmer 95 %, s tým súvisí aj jej nízka kalorická hodnota. Zvyšných 5% tvoria predovšetkým sacharidy a vláknina. Z hľadiska vitamínov je bohatým zdrojom vitamínu C a betakaroténu, v menšej miere v ňom nájdeme rôzne vitamíny skupiny B. Zaujímavé je porovnanie surovej paradajky s jej sušenou formou a typickými paradajkovými produktmi, ako je paradajkový pretlak, kečup a džús.

Paradajky pre zdravie

Paradajky sú hlavným zdrojom antioxidantu lykopénu. Okrem toho sú dobrým zdrojom niekoľkých vitamínov a minerálnych látok, napríklad vitamínu C, betakaroténu, draslíka, vitamínu K a kyseliny listovej. Ich pravidelná konzumácia tak pomáha predchádzať celému radu zdravotných problémov.

• Zázračný lykopén – chlorofyly a karotenoidy ako lykopén sú zodpovedné za sýtu farbu paradajok. Keď začne proces zrenia, dochádza k degradácii chlorofylu (zelený) a syntéze karotenoidov (červený). Lykopén je najhojnejšie zastúpený karotenoid v zrelých paradajkách, v najvyššej koncentrácii sa nachádza v šupke. Všeobecne platí, že čím červenšia paradajka, tým viac lykopénu obsahuje. Tento antioxidant je spájaný s mnohými zdraviu prospešnými účinkami, vrátane zníženia rizika srdcových ochorení a rakoviny.

• Kardiovaskulárne ochorenia – štúdie spájajú nízku hladinu lykopénu a betakaroténu v krvi so zvýšeným rizikom infarktu a mŕtvice. Stále viac výskumov tiež naznačuje, že doplňovanie lykopénu môže pomôcť znížiť hladinu LDL cholesterolu a paradajky majú tiež preukázateľne pozitívny vplyv na vnútornú vrstvu ciev a pomáhajú znižovať riziko zrážania krvi.

• Prevencia rakoviny – pozorovacie štúdie zaznamenali súvislosť medzi paradajkami a výrobkami z nich a nižším výskytom rakoviny prostaty, pľúc a žalúdka. Predpokladá sa, že za to môže vysoký obsah lykopénu, ale na potvrdenie týchto priaznivých účinkov je potrebný ešte ďalší výskum. Vysoké koncentrácie karotenoidov, ktoré sa vo vysokom množstve nachádzajú v paradajkách, pomáhajú chrániť aj pred rakovinou prsníka.

• Zdravie pokožky – paradajky a ďalšie potraviny bohaté na lykopén a ďalšie rastlinné zlúčeniny môžu chrániť pred spálením od slnka.

• Imunitný systém – vzhľadom na vysoký obsah vitamínu C a ďalších látok posilňuje pravidelná konzumácia paradajok náš imunitný systém.

Sú zdravšie paradajky surové, alebo tepelne upravené?

Úprimne povedané na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Je samozrejme pravda, že niektoré cenné látky sa tepelnou úpravou zničia alebo sa ich obsah zníži. Pokiaľ ide ale o vyššie uvedený lykopén, jeho vstrebávanie je pre náš organizmus naopak oveľa jednoduchšie z paradajok, ktoré prešli tepelnou úpravou.

So šupkou, alebo bez šupky?

Aj keď niektorým ľuďom šupka vadí, pretože sa im „lepí na poschodie alebo zostáva medzi zubami“, a tiež niektoré recepty vyžadujú, aby ste z paradajok šupku odstránili, všeobecne je lepšie paradajky nelúpať a konzumovať ich celé. V šupke sa totiž nachádza najviac rastlinných zlúčenín, ktoré majú preukázateľne pozitívny vplyv na naše zdravie.

Kedy a prečo nejesť paradajky?

Konzumácia zelených nezrelých plodov paradajok môže spôsobiť otravu. Nezrelé paradajky, rovnako ako nezrelé miesta pri stopke, totiž obsahujú jed tomanín. Ten je podobný látke solanín, ktorú obsahujú nezrelé zemiaky. Tomanín nemožno zničiť tepelnou úpravou. Otrava sa prejavuje nevoľnosťou, bolesťou hlavy, žalúdočnými kŕčmi, zvracaním či pálením v krku.

Vzhľadom na vyšší obsah kyseliny jablčnej a citrónovej môže konzumácia paradajok vyvolať tiež produkciu nadmerného množstva žalúdočnej kyseliny. To môže byť príčinou pálenia záhy. Paradajky by ste nemali konzumovať ani v prípade, že trpíte hnačkou, pretože pôsobia ako prírodné laxatívum, a mohli by tak váš stav ešte zhoršiť. V neposlednom rade by si na nadmernú konzumáciu paradajok mali dať pozor ľudia s ochorením obličiek a močových ciest.

Ako jesť paradajky?

Jednou z výhod paradajok je, že ich možno konzumovať a pripraviť na veľmi mnoho rozmanitých spôsobov, a to ako v studenej, tak aj teplej kuchyni. Často sa konzumujú surové ako súčasť šalátov a predjedál, nakrájané na tenké plátky sa servírujú na chlebíčkoch alebo sa pridávajú do rôznych cestovín, mäsových i zeleninových pokrmov. Používajú sa aj do polievok, dusených pokrmov a omáčok.

Surové paradajky

Zrelé čerstvé paradajky majú naozaj jedinečnú chuť. Okrem toho, že ich môžete konzumovať len tak alebo ako súčasť prílohy, ich určite využijete aj pri príprave lahodných paradajkových šalátov . Ich chuť sa skvele snúbi s rozmanitými druhmi syrov, ako je mozzarella, feta či parmezán, ostatnou zeleninou, stačí si spomenúť napríklad na šopský šalát, aj bylinkami, najmä s bazalkou. Jedinečné sú aj paradajky v spojení s opečeným pečivom alebo bruschetta. V poslednej dobe je veľmi obľúbená tiež konzumácia paradajkovej šťavy a tiež kombinácia paradajok s ďalšími druhmi ovocia a zeleniny a ich spracovanie do zdravého paradajkového smoothie .

Paradajkové omáčky a polievky

Tepelne spracované paradajky sú súčasťou celého radu rozmanitých pokrmov. V prvom rade sa nám samozrejme vybavia rozmanité recepty na rajskú polievku . Tú možno pripraviť ako z paradajok čerstvých, tak konzervovaných alebo aj z paradajkového pretlaku, záleží len na vašich preferenciách. Rovnako pri príprave ďalšej klasiky, paradajkovej omáčky, možno použiť ako paradajky už spracované v podobe pretlaku, tak čerstvé. Viete, ako pripraviť tú najlepšiu rajskú omáčku , ktorú potešíte vaše chuťové bunky? Tajomstvo je v zápražke.

Paradajky a cestoviny

Samostatnou kapitolou kulinárskeho umenia je používanie paradajok v talianskej kuchyni. Mnoho tradičných talianskych pochúťok, vrátane cestovín či pizze, by bez paradajok neexistovalo. Paradajka sa po taliansky povie pomodoro alebo zlaté jabĺčko. Oživte si váš jedálniček recepty na špagety pomodoro , príprava je veľmi jednoduchá, chuť jedinečná. K ďalším klasikám samozrejme patria aj milánske či bolonské špagety.

Zapečené paradajky

Väčšie paradajky môžete ľahko naplniť najrôznejšími zmesami syrov, byliniek a ďalšej zeleniny a následne zapiecť v rúre. Prípadne ich možno tiež zapiecť len tak iba pokvapkaná olivovým olejom a jemne okorenená, výsledkom bude originálna a veľmi chutná príloha k mäsu.

Sušené paradajky

Ide vlastne o paradajky nakrájané na plátky alebo rozkrojené napoly a potom usušené na slnku alebo v rúre. Sušením získa paradajka intenzívnu sladkú chuť a veľmi žuvavú štruktúru. Sušené paradajky sú k dostaniu len tak, alebo sa často nakladajú do olivového oleja, čím dôjde k ich zmäkčeniu. Sušené paradajky bez oleja je nutné pred konzumáciou namočiť do vody, aby sa rehydratovali. Chcete si doma pripraviť svoje vlastné? Postup výroby sušených paradajok je veľmi jednoduchý a následne ich môžete využiť pri príprave celého radu pokrmov. Používajú sa na ochutenie cestovín, zeleninových i mäsových pokrmov, pridávajú sa aj do polievok či dipov av neposlednom rade ich môžete využiť v receptoch na nátierky zo sušených paradajok .

Ako spariť a olúpať paradajky?

Pri príprave polievok či omáčok paradajky lúpať nemusíme, pretože varením sa šupka zlúpne sama a tieto pokrmy väčšinou pred podávaním pasírujeme alebo mixujeme. Pri iných pokrmoch je ale vhodnejšie paradajky pred ich pridaním k ostatným ingredienciám olúpať. Nie je na tom nič zložité. Stačí paradajky zľahka narezať do kríža a na niekoľko sekúnd ponoriť do horúcej vody alebo ich vriacou vodou preliať. Následne paradajky vyberieme a ponoríme do misky s ľadovou vodou. Šupka potom pôjde ľahko stiahnuť pomocou noža.

Ako odstrániť semienka?

Pri niektorých receptoch je nutné odstránenie semienok z paradajok. Stačí ich jednoducho priečne rozkrojiť na polovicu, paradajka jemne stlačiť a pomocou čajovej lyžičky semienka z každej „komory“ vybrať.

Paradajkové produkty

Z paradajok sa samozrejme vyrába celý rad ďalších produktov, ktoré majú v kuchyni širokú možnosť využitia. Okrem sušených paradajok, ktoré sa často predávajú naložené v oleji, sú ďalšími klasickými výrobkami z paradajok predovšetkým paradajkový pretlak, pyré a kečup.

Kečup – jeden z typických produktov z paradajok, alebo presnejšie povedané z paradajkového pretlaku. To je totiž základný rozdiel medzi kečupom a pretlakom. Zatiaľ čo pretlak sa vyrába z paradajok, kečup sa vyrába až z paradajkového pretlaku. Okrem neho sú ďalšími surovinami voda, cukor, soľ, škrob, kvasný ocot a ďalšie prísady, napríklad v závislosti od toho, či má byť kečup pálivý alebo nie. Ingrediencie sa najskôr za studena zmiešajú a následne zahrejú na teplotu približne 90°C.

Paradajkový pretlak – na varenie je oveľa lepšie použiť paradajkový pretlak, ktorý sa vyrába zo zrelých paradajok, ktoré sú zbavené šupky a semien, ďalšími ingredienciami sú cibuľa, cesnak a korenie. Veľmi jednoducho si ho môžete vyrobiť aj doma, výroba paradajkového pretlaku nie je zložitá a môžete si pripraviť aj rôzne varianty ozvláštnené rozmanitým korením či bylinkami.

Lúpané konzervované paradajky – ak chcete, aby vo vašom pokrme boli viditeľné kúsky paradajok, lepšie ako pretlak je použiť konzervované paradajky. Jedná sa o zrelé lúpané paradajky, niekedy v celku, niekedy krájané, ktoré sa zakonzervujú, aby mali dlhšiu trvanlivosť. Pokiaľ sa tieto lúpané paradajky prepasírujú, vznikne paradajkové pyré .

Paradajkový džús – ak máte slabosť pre tento nápoj, môžete si ho jednoducho vyrobiť doma. Stačí väčšie čerstvé paradajky nakrájať na kúsky a dusiť domäkka v hrnci s malým množstvom vody. Následne zmes rozmixujte a preceďte, aby ste odstránili šupky a semienka. Následne džús podľa chuti zrieďte vodou a prípadne dochuťte medom či korením.

Paradajkový ocot – ide o ocot fermentovaný zo šťavy z čerstvo vylisovaných paradajok.

Z pretlaku v kombinácii s ďalšími ingredienciami sa vyrába aj rad už predpripravených paradajkových omáčok .

Pestovanie paradajok

Paradajky patria medzi najčastejšie pestované plodiny na našich záhradách a často ich môžeme vidieť aj v mestách na balkónoch či terasách. Vlastnoručne vypestované paradajky majú totiž mnohonásobne lepšiu chuť, než tie kupované. Ich pestovanie má ale svoje úskalia, ktoré sa oplatí poznať.

Pestovanie na záhrade

Paradajky sú teplomilné, a preto je pre nich najvhodnejšie pestovanie v skleníku, parenisku či na záhone chránenom fóliami. Najlepšie je si predtým sadeničky paradajok predpestovať doma v kvetináči či tégliku. Sadenie semienok sa obvykle vykonáva počas marca, väčšina odrôd potrebuje približne dva mesiace na to, aby sadenička vyrástla a zosilnela natoľko, že ju bude možné presadiť.

Presadenie sa obvykle vykonáva po polovici mája, kedy už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny ohroziť. Paradajky sú pomerne náročné na pôdu, dôležitý je hlavne obsah vápnika a fosforu, a vyžadujú si pravidelné hnojenie. Rastlinky je lepšie zasadiť hlbšie, aby boli stabilnejšie, tyčkové paradajky samozrejme vyžadujú oporu.

Pestovanie na balkóne

Aj pri pestovaní na balkóne či terase je vhodné rastlinky najprv predpestovať a následne vysadiť do dostatočne veľkých kvetináčov, debničiek či kvetináčov. Vhodné je na dno nádoby umiestniť drenáž, ktorá bude odvádzať prebytočnú vodu.

Starostlivosť o paradajky a zaštipovanie

Paradajky patria medzi rastliny, pre ktoré je dôležitá pravidelná zálievka. Nerovnomerná zálievka, predovšetkým v čase, keď už má rastliny plody, môže spôsobiť popraskanie paradajok. Pri nej je ale nutné zalievať rastliny tak, aby sme nenamočili aj ich listy. Pozor si dajte tiež na prelievanie, ktoré môže spôsobiť plesne. Ako sme už uviedli, dôležité je pravidelné hnojenie, dôležitými prvkami sú pre paradajky predovšetkým dusík, draslík a fosfor. Paradajky sú pomerne chúlostivé, a tak je nutné ich chrániť napríklad pred intenzívnym dažďom či vetrom. Ďalším problémom je časté napadnutie najrôznejšími chorobami a škodcami.

Týčkovité paradajky je nutné počas rastu pravidelne vyštipovať alebo odstraňovať bočné výhony, ktorým sa hovorí zálistky. Ide o všetky výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a listom. Vhodne ich rastliny pravidelne kontrolovať každý týždeň, aby rast zálistkov paradajka nevysiloval a ich odstránenie nespôsobilo poškodenie rastliny. Doba zberu záleží na odrode, existujú skoré aj neskoré. Plody by sa mali žať, keď už sú sýto sfarbené, ale ešte pevné, nie mäkké.

Na domáce pestovanie sú vhodné tieto odrody paradajok:

• Tornádo F1 – univerzálna odroda červenej tyčkovitej paradajky
• Tumpling Tom Red či Yellow – previsnutá odroda cherry paradajok s červenými či žltými plodmi vhodná na pestovanie na balkónoch
• Vilma – previsnutá odroda s červenými veľmi chutnými a aromatickými plodmi
• Beefsteak – americká odroda mäsitých paradajok s veľkými pevnými plodmi červenej farby
• Rosso Sicilian – kríčková odroda s červenými rebrovanými plodmi, ktoré po rozkrojení naprieč pripomínajú kvetinu
• Perun – odroda so žltými plodmi hruškovitého tvaru
• Cherolla F1 – ríbezľové paradajka
• Black Krim – odroda s tmavo vínovými až čiernymi plodmi

Skladovanie paradajok

Väčšina z nás paradajky skladuje v chladničke. Síce v nej na jednu stranu dlhšie vydržia, ale na stranu druhú prílišný chlad spôsobia, že prídu o časť svojej chuti, arómy a stanú sa múčnatými. Pokiaľ to ide, je preto lepšie paradajky skladovať pri izbovej teplote. Pri dozrievaní paradajok sa uvoľňuje plyn etylén. Z tohto dôvodu by tak nemala byť skladovaná spoločne s ďalším ovocím či zeleninou, pretože etylén zrýchľuje kazenie.

Prípadne je možné nakrájané paradajky či paradajky v podobe pyré tiež zamraziť. Keď sa kúsky paradajok rozmrazia, nezostanú pevné, a nie sú tak vhodné na sendviče alebo šaláty. Mrazené paradajky sú ale chutným doplnkom jedál, ako sú omáčky na cestoviny či polievky.

Pôvod paradajok

Až do doby objavenia Ameriky svet paradajky nepoznal. Podobne ako zemiaky, paprika či kukurica sú totiž paradajky plodinou, ktorá pôvodne pochádza z Latinskej Ameriky. Do Európy sa dostala až v 16. storočí vplyvom zámorských objavov a okrem južnej Európy sa rýchlo rozšírila aj do Ázie. Zaujímavosťou je, že v niektorých krajinách sa po dlhú dobu paradajky pestovali ako okrasná rastlina, nie na konzumáciu. Najväčším producentom paradajok je v súčasnej dobe Čína, nasledovaná Indiou a Tureckom. V Európe sa paradajky hojne pestujú predovšetkým v Taliansku a Španielsku.

Paradajka jedlé alebo Solanum lycopersicum je zástupca rozsiahlej čeľade ľuľkovitých rastlín. Ide o viacročnú rastlinu, ktorá je ale pestovaná ako jednoročná. V závislosti od odrody môže rastlina dosahovať výšku menšiu ako 1 meter aj vyššiu ako 5 metrov. Kvetenstvom paradajok je vijan s tromi až dvadsiatimi kvetmi, ktoré sú obojpohlavné, väčšinou biele alebo žlté. Plodom je paradajkové jabĺčko, z botanického hľadiska ide o bobuľu. Stonky, listy aj korene paradajok sú od nepamäti považované za jedovaté, pretože obsahujú alkaloid tomanín.