Proso zďaleka nie je len pre vtáky. Zaraďte ho do vášho jedálnička v podobe pšeno!

Obilniny predstavujú pre ľudstvo jeden zo základných zdrojov obživy.

Zatiaľ čo pre nás sú tými najdôležitejšími pšenica, jačmeň, raž a ovos, vo zvyšku sveta to neplatí.

Jednou z veľmi dôležitých obilnín v Ázii a Afrike je totiž proso.

Myslíte si, že v našej kuchyni ho nenájdete?

A viete, že proso sú aj kedysi tradičné pšeno?

Čo všetko sa z nich dá pripraviť a aké benefity nám ich konzumácia prináša?

Poďme si túto starobylú plodinu predstaviť bližšie.

Čo je to proso?

Ak ste mali alebo máte doma andulku či iného papagája, potom ich veľmi pravdepodobne kŕmite práve prosom alebo vtáčím zobom, ktorého je súčasťou. Okrem toho je proso ale zároveň aj veľmi starobylú obilninu, ktorá sa stále používa ako na ľudskú spotrebu, tak aj krmivo pre hospodárske zvieratá.

Na svete existuje viac ako tristo rôznych druhov prosa. Hospodársky význam má ale predovšetkým proso siate (Panicum miliaceum). Proso ako obilnina hrá dôležitú úlohu v živote miliónov ľudí, predovšetkým v Afrike a Ázii.

V minulosti bolo po dlhé stáročia veľmi dôležitou plodinou aj v Európe. V poslednej dobe sa proso, najmä v podobe pšenov, našťastie opäť vracia na naše stoly. Dôvodom nie sú len jeho skvelé nutričné hodnoty, ale aj jeho bezlepkovosť.

Čo sú pšeno?

Vzhľadom na to, že zrniečka prosa majú tvrdú a nepožívateľnú šupku, nedá sa nelúpané proso konzumovať. Od pradávna sa tak proso lúpalo a práve pre lúpané zrniečka sa vžilo označenie pšeno. V kuchyni ich možno používať podobne ako napríklad pohánku alebo quinú.

Ako chutia a vyzerajú pšeno?

Pokiaľ ide o chuť pšeno, záleží na tom, ako ich pripravíte, či nasladko alebo naslano, pretože veľmi ľahko preberajú chute ostatných ingrediencií. Pokiaľ ide o samotné pšeno, väčšine ľudí svojou orieškovou arómou pripomínajú predovšetkým quinú, aj keď svojim vzhľadom sa podobajú skôr kuskusu.

Mimochodom pri výbere pšeno dávajte pozor, aby boli guličky lesklé a žlté, nie čierne. Čierne guličky sú totiž horké. Vzhľadom k tomu, že časom pšeno žltnú, je možné ich aj na suchom a chladnom mieste skladovať len obmedzenú dobu. Trvanlivosť je možné predĺžiť umiestnením do mrazničky.

Prečo jesť pšeno?

Proso je obilnina veľmi bohatá na rozmanité živiny. Obsahuje veľké množstvo sacharidov, bielkovín a široké spektrum vitamínov a minerálnych látok. Vďaka svojim nutričným hodnotám je tak všeobecne pokladané za zdravú plodinu, ktorú sa z mnohých dôvodov oplatí zaradiť do jedálnička.

Najväčší podiel prosa predstavujú sacharidy, ktoré sa po požití pomaly vstrebávajú, a pokrmy z pšenov nás tak z tohto dôvodu dobre zasýtia. V neposlednom rade obsahujú pšeno tiež významné množstvo rozpustnej aj nerozpustnej vlákniny.

Nutričné hodnoty, vitamíny a minerály v prose

O tom, prečo zaradiť proso do nášho jedálnička nás presvedčí aj jeho porovnanie s ďalšími bežnými obilninami a pseudoobilninami.

Z minerálnych látok proso vyniká predovšetkým vysokým obsahom zinku, horčíka, fosforu a selénu. Z vitamínov je bohaté na celú škálu vitamínov skupiny B.

Proso a zdravie

Proso poskytuje viac esenciálnych aminokyselín ako väčšina ostatných obilnín. Aminokyseliny sú stavebnými kameňmi bielkovín. Aké ďalšie pozitíva konzumácie prosa nášmu organizmu prináša?

• Regulácia hladiny cukru v krvi – proso je bohaté na vlákninu a neškrobové polysacharidy, ktoré pomáhajú regulovať hladinu cukru v krvi. Má tiež nízky glykemický index, a je tak považované za ideálnu obilninu pre ľudí s cukrovkou. Napríklad štúdia vykonaná na osobách s diabetom 2. typu zistila, že nahradenie raňajok založených na ryži raňajkami založenou na prose znížilo hladinu cukru v krvi po jedle.

• Zníženie hladiny cholesterolu – táto plodina obsahuje rozpustnú vlákninu, ktorá v črevách vytvára viskóznu látku. Tá následne zachytáva tuky a pomáha znižovať hladinu cholesterolu.

• Neobsahuje lepok – ako bezlepková obilnina je vhodnou voľbou pre ľudí s celiakiou alebo pre tých, ktorí držia bezlepkovú diétu.

• Tráviaca sústava – vláknina, ktorú proso obsahuje, prospieva činnosti tráviacej sústavy, predovšetkým črevám. Jeho konzumácia je napríklad vhodnou prevenciou pred problémami so zápchou.

• Antioxidanty – proso je bohaté na fenolové zlúčeniny, najmä kyselinu ferulovú a katechíny. Tieto molekuly pôsobia ako antioxidanty, ktoré chránia organizmus pred škodlivým oxidačným stresom.

Príprava pšeno

Ako sme už uviedli vyššie, proso sa konzumuje v podobe lúpaných zŕn čiže pšeno. Príprava pšeno sa do značnej miery podobá príprave pohánky či quinoy. Pred vlastnou prípravou je potrebné pšeno prepláchnuť v studenej vode. Následne ich v hrnci zalejte dvojnásobným množstvom vody, teda napríklad na jednu šálku pšenov pridajte dve šálky vody.

V prípade, že chcete z diakon uvariť kašu, použite 3-4 šálky vody. Hrniec zakryte pokrievkou, a keď sa začne voda variť, pridajte do nej trochu soli. Varte domäkka približne 15-20 minút. Ak chcete pšeno použiť ako prílohu, je vhodné ich pred varením ľahko opražiť na malom množstve oleja.

Čo uvariť z pšenov?

• Veľmi chutným a jednouchým pokrmom sú zapekané pšeno. Možno ich pripraviť na mnoho spôsobov. Chuť pšenov sa skvele snúbi napríklad s hubami, zeleninou, syrom a bylinkami. Existujú ale aj sladké varianty, v tom prípade sa často hovorí o diakone či nákype. Inšpirovať sa môžete napríklad receptom na pšeno nákyp s jablkami, škoricou a orechmi .

• Veľmi obľúbené je použitie pšeno na prípravu kaší, a to v slanej aj sladkej podobe. Jahľové kaše na sladko sa podávajú s čerstvým ovocím, orieškami či medom, slané varianty so syrom, zeleninou či hubami. Inšpiráciou môžu byť rozmanité recepty na pohánkovú kašu .

• Jáhly sa dajú veľmi jednoducho použiť aj ako chutná závarka do polievky, využiť ich môžete napríklad pri príprave rozmanitých zeleninových polievok . V neposlednom rade z nich možno do polievky pripraviť nielen závarku, ale aj knedličky.

• Uvarené pšeno môžete použiť ako prílohu k mnohým rôznym pokrmom, podobne ako pohánku, quinú či ryžu. Jednou z možností sú rozmanité recepty na dusené mäso so zeleninou .

• Máte slabosť pre rizoto? V tom prípade skúste pšeno pridať k ryži, alebo použiť iba ich a pripraviť pšeno rizoto. Inšpiráciu môžete načerpať z receptov na mäsová aj zeleninová rizota .

• Na prípravu rozmanitých koláčov, lievancov i chleba možno ľahko využiť aj pšenožúrovú múku.

• V neposlednom rade pšeno oceníte pri príprave zdravých zelerových fašírok . Pridať ich ale môžete aj do fašírok mäsových, kelových či karfiolových placiek.

Čo sa robí z prosa?

Z prosa sa nevyrábajú iba pšeno, ale aj mnoho ďalších produktov, ktoré majú v kuchyni širokú možnosť využitia.

Jáhlová múka alebo tiež presná múka je vzhľadom na svoju bezlepkovosť skvelou alternatívou pšeničných múk. Využíva sa pri pečení, varení aj zahusťovaní. Vzhľadom na jej špecifickú arómu je vhodnejšie kombinovať ju s ďalšími múkami.

Jáhlové vločky sa vyrábajú podobne ako vločky ovsené, teda naparovaním a rozlisovaním zŕn. V kuchyni majú veľmi široké využitie, od prípravy kaší cez zahusťovanie až po prípravu placiek či nátierok.

Jáhlová krupica má podobné využitie ako pšeno múka. Vzhľadom na jej jemnosť sa najviac hodí na zahusťovanie omáčok či polievok.

Pre svoju rýchlosť a jednoduchosť použitia sú dnes obľúbené aj najrôznejšie formy instantných pšeničných kaší .

Ako vyzerá proso?

Proso, rovnako ako všetky ostatné obilniny, z botanického hľadiska patrí do rozsiahlej čeľade lipnicovitých rastlín. Rod proso (Panicum) obsahuje viac ako tristo druhov, väčšina z nich rastie predovšetkým v tropickom a subtropickom pásme.

V závislosti od odrody môže proso dorastať do výšky od dvadsiatich centimetrov až do štyroch metrov. Vysoké rastliny majú často tendenciu poľahkávať. Na hladkých steblach sa v čase od mája do septembra objaví hroznovité kvetenstvo lata, z ktorého neskôr vzniknú klásky so zrnami, ich farba, veľkosť i tvar závisí od druhu prosa.

Druhy prosa

Najvýznamnejší druh proso siatej (Panicum miliaceum), ktorá patrí medzi najstaršie obilniny sveta, pochádza z východnej Ázie, kde sa pestuje už najmenej 10 000 rokov. Okrem neho existuje napríklad ešte proso vláskovité (Panicum capilare), ktoré sa pestuje ako okrasná tráva. Ako krmivo pre najrôznejšie exotické vtáctvo sa využíva predovšetkým senegalské proso alebo tiež bér taliansky (Panicum italicum).

Kde sa pestuje proso?

Oproti iným plodinám má proso rad výhod, vrátane odolnosti voči suchu a škodcom. Je tiež schopné prežiť v drsnom prostredí a menej úrodnej pôde. V miestach, kde je vysoká úrodnosť pôdy a optimálna dostupnosť vlahy, dáva proso vyššie výnosy ako v oblastiach, kde sú tieto podmienky obmedzené.

O dôležitosti prosa v histórii ľudstva svedčia mnohé archeologické nálezy. Nájdených bolo v Európe v pozostatkoch stavieb z doby kamennej aj v oblasti starovekej Mezopotámie. Proso bolo tiež obľúbenou stravou Slovanov, ktorí z neho pripravovali rozmanité kaše a placky.

Proso je dlhodobo obľúbenou plodinou v Indii, Číne av afrických krajinách v okolí Sahary. Najväčším producentom je v súčasnej dobe práve India, nasledovaná africkými krajinami, ako je Nigéria, Niger, Mali či Sudán.