E220 alebo oxid siričitý – siričitan, ktorému je lepšie sa vyhnúť

Oxid siričitý je asi najbežnejšie síridlo, ktoré nájdete v sušenom ovocí. Napriek tomu je lepšie sa ho vyvarovať. Ako a prečo? Povieme si v článku.

Výroba E220

Oxid siričitý sa primárne vyrába na výrobu kyseliny sírovej. V Spojených štátoch bolo v roku 1979 týmto spôsobom použitých 23,6 milióna metrických ton, zatiaľ čo na iné účely bolo použitých iba 150 tisíc metrických ton.

Väčšina oxidu siričitého vzniká spaľovaním elementárnej síry. Menšie množstvo vzniká aj pražením pyritu a iných sulfidických rúd na vzduchu.

Na čo sa oxid siričitý používa?

V potravinárskom priemysle sa používa ako konzervant pre sušené marhule, sušené figy a iné sušené ovocie, a to kvôli svojim antimikrobiálnym vlastnostiam a schopnosti zabraňovať oxidácii. Ako konzervant zachováva aj farebný vzhľad plodov a zabraňuje hnilobe. Pridáva sa tiež do sírenej melasy. Nájdete ho ale aj v klobásach a hamburgerových placičkách.

Na výrobu vína ho prvýkrát použili Rimania, keď zistili, že horiace sírne sviečky vo vnútri prázdnych nádob na víno udržujú víno svieže a bez octového zápachu. A pri výrobe vína sa používa dodnes. Slúži ako antibiotikum, antioxidant a chráni víno pred znehodnotením baktériami a oxidáciou (jav, ktorý vedie k hnednutiu vína a strate chuti). Vína obsahujúce oxid siričitý sú obvykle označené ako „obsahujúce siričitany“.

V ostatnom priemysle sa používa napríklad ako odfarbovač – v prítomnosti vody je oxid siričitý schopný látky odfarbovať. Používa sa teda napríklad ako bielidlo na papiere a jemné materiály ako je oblečenie. Pri čistení komunálnych odpadových vôd sa oxid siričitý používa na čistenie chlórovaných odpadových vôd pred vypustením – redukuje voľný a kombinovaný chlór na chlorid.

Je prísada E220 zdravá?

Oxid siričitý je mierne toxický a vo vysokých koncentráciách môže byť nebezpečný. Problematická je tiež dlhodobá expozícia nízkym koncentráciám.

Jeho konzumácia môže byť problematická pre astmatických jedincov, tí môžu byť na oxid siričitý citliví, najmä ak dôjde ku konzumácii väčšieho množstva.

Siričitany ale môžu vyvolať príznaky aj u nealergických jedincov a to – dermatitídu, žihľavku, návaly tepla, bolesti brucha, hnačku.

Vzhľadom na to, že oxid siričitý je rozpustný vo vode, odporúča sa ponoriť sírené sušené potraviny na 30 minút, alebo dlhšie, do vody a pred varením ich potom znovu opláchnuť. Okrem toho sa oxid siričitý odparuje, takže trojminútové varenie jedla odstráni väčšinu zvyškového oxidu siričitého.

Použitie v EÚ vs. USA vs. Svet

V EÚ je jeho použitie povolené, ale je vedený ako alergén. Povolený je aj v USA a Austrálii a na Novom Zélande.