Zahusťovadlá

V potravinárstve zahusťovadlá zvyšujú viskozitu potravín bez toho, aby podstatne zmenila ich ostatné vlastnosti, napríklad chuť. Potravinové zahusťovadlá sú často založené buď na polysacharidoch (škroby, rastlinné gumy a pektín), alebo na bielkovinách (kolagén, vaječný bielok či želatína). Iné zahusťovadlá pôsobia na bielkoviny už prítomné v potravine. Jedným z príkladov je pyrofosforečnan sodný, ktorý pôsobí na kazeín v mlieku pri príprave instantného pudingu. Vyskúšajte naše recepty na rezy s pudingom 5x inak. Pochutí si celá rodina!

Aké konkrétne zahusťovadlá v potravinárstve existujú?

Na čo sa zahusťovadlá používajú?

Zahusťovadlá nielen že zahusťujú potraviny, ale majú aj funkciu stabilizátora, emulgátora, filmotvorného činidla, želírovacieho činidla, suspendačného činidla, penidla atď., takže sú široko používaný v potravinárskom priemysle. Okrem zvýšenia viskozity produktu sa niektoré zahusťovadlá môžu do určitej miery viazať na mliečne bielkoviny a pôsobiť ako ochranné koloidy. Napríklad karagenan a kazeín sú celkom reaktívne, takže ich možno dobre použiť v mliečnych výrobkoch. Niektoré zahusťovadlá tiež dokážu maskovať zápach niektorých produktov, zvýrazniť arómu výrobku, stabilizovať tukovú vrstvu atď.

V akých potravinách môžeme zahusťovadlá nájsť?

  • omáčky
  • polotovary
  • nápoje
  • dresingy
  • mliečne výrobky
  • zmrzlina
  • džemy
  • pudingy
  • kečup

Sú pre nás zahusťovadlá bezpečné?

Zahusťovadlá sú obvykle bezpečné, ak sa používajú v odporúčaných dávkach. Avšak, niektoré látky môžu spôsobiť hnačku alebo bolesti brucha u niektorých ľudí.

Pokroky v potravinárskom priemysle

Relatívne novým zahusťovadlom je konjak, čo je hľuza vytrvalej rastliny Amorphophallus konjac alebo zmijovca indického. Má dokonca niekoľko pozitívnych účinkov na zdravie ako je zlepšenie zdravia čriev a zníženie cholesterolu, cukrovky a hypertenzie. Tiež dodáva pocit plnosti, znižuje vstrebávanie tukov a napomáha chudnutiu.