Košťálová zelenina patrí do našej kuchyne rovnako, ako šľahačka na jahody. Prečo neskúsiť recepty z karfiolu, ktorý má vynikajúcu chuť a hodí sa prakticky na čokoľvek?
Využite túto skvelú surovinu na prípravu ľahkej desiaty, výdatného obeda, ale aj jednoduchej večere.
Hravo z neho urobíte prílohu, hlavný chod alebo napríklad parádne placky, po ktorých sa bude návšteva olizovať ešte o týždeň.
Prekvapte svojich blízkych aj priatelia a nachystajte im parádnu hostinu s našimi starostlivo pozbieranými receptami.
Naše recepty
Prečo konzumovať karfiol?
Táto hlúbová zelenina má určite mnoho predností, aj keď niekomu pripadá celkom obyčajná, je nadupaná zdraviu prospešnými látkami. Tie majú veľmi pozitívny vplyv na náš organizmus. Jediný, pre koho nie je karfiol vhodný sú jedinci, ktorí trpia dnou.
Aké minerály obsahuje?
- Sodík
- Draslík
- Vápnik
- Horčík
- Fosfor
- Železo
- Meď
- Zinok
- Mangán
Ktoré vitamíny sú v karfiole obsiahnuté?
- Vitamín C
- Vitamín D
- Vitamín E
- Vitamíny skupiny B
Na čo vlastne karfiol pomáha?
- Vzhľadom na to, že obsahuje zlúčeniny síry, funguje ako prevencia rakoviny.
- Pomáha so spomalením rastu nádorov.
- Zlepšuje krvný tlak, podporuje správnu činnosť srdca i obličiek
- Má protizápalové účinky, v podstate je to veľmi účinná prevencia pred zápalmi.
- Podporuje optimálnu funkciu mozgu a zaisťuje jeho správnu výživu.
- Detoxikuje organizmus, pretože pomáha s aktiváciou tzv. detoxikačných enzýmov.
- Je to skvelý zdroj vlákniny a tým aj perfektný pomocník podporujúci trávenie.
- Účinný antioxidant, ktorý prírodnou cestou chráni bunky pred nežiaducimi vplyvmi.
Čo je to Miso pasta?
V jednom z našich receptov ste narazili na Miso pastu. Nie je to bežný termín, ale aj keď je to čisto japonské ochucovadlo, svojou univerzálnosťou si našlo cestu aj do ostatných svetových kuchýň.
Pasta vzniká počas procesu kvasenia v drevených sudoch. Sú to vlastne sójové bôby, ktoré sa zmiešajú so soľou a pridá sa k tomu fermentačné činidlo. Potom sa to uloží do sudov a nechá kvasiť.
Existuje veľa druhov miso pasty a líšia sa dobou, počas ktorej každá z nich kvasila. Niektoré z nich kvasí napríklad len 5 – 10 dní, zatiaľ čo tie najtmavšie kvasia aj niekoľko rokov. To je tiež dôvod, prečo môžeme naraziť na svetlo žltú pastu, ale aj na temne hnedú. Podľa farby sa potom rozlišuje, aká chuť pasty sa dá očakávať.
Treba podotknúť, že čím je farba pasty tmavšia, tým je jej chuť výraznejšia, silnejšia a pasta samozrejme aj aromatickejšia. Dá sa povedať, že jej chuť môže niekomu pripomínať sójovú omáčku, ale s oveľa bohatšou chuťou.
Základné druhy miso pasty
- Shiro miso – má svetlú žlto-béžovú farbu a obsahuje najmenej soli. Je jej tu opäť 5,4%. Má sladkastú chuť a vyrába sa z bielej ryže so sójou. Kvasenie/fermentácia prebieha iba dva mesiace. Sladká chuť je dosiahnutá pomocou batátového sirupu, ktorý sa spolu s vyššou dávkou fermentačného činidla pridá, čím je cukornatenie rýchlejšie a účinnejšie.
- Mugi miso – fermentuje zhruba jeden rok a je kombináciou jačmeňa a sóje. Farba je stredne hnedá a obsahuje 9,5% alebo 11,5% soli, záleží, ktorú z dvoch ponúkaných variantov zvolíte.
- Genmai miso – toto je kombinácia ryže natural so sójou a patrí k najobľúbenejším a najpredávanejším druhom. Stredne hnedé miso kvasí cca 1 rok a je v nej obsiahnuté 10,3% soli.
- Hatcho miso – tak tento druh je naozaj sila. Fermentuje totiž 3 roky, farbou je vôbec najtmavšia a má maximálne výraznú chuť a arómu. Je vyrobené iba so sóje, bez prídavku akejkoľvek obilniny. Chuť je veľmi silná, zemitá s jemne údenou chuťou. Má oproti iným druhom tuhšiu konzistenciu. Obsah soli je 9,3 %.