Cedrat, menej známy citrus, ktorý vás prekvapí svojou veľkosťou, chuťou aj benefity pre zdravie.

Máte radi pomaranče, mandarínky, grepy, citróny, limetky či pomelo?

V tom prípade musíte ochutnať aj cedrát.

Na prvý pohľad sa podobá citrónu, ale je oveľa, naozaj oveľa, väčšia.

Na čo všetko ho môžete nielen v kuchyni využiť?

Súvisí jeho nevšedné meno s cédrom?

To všetko a oveľa viac sa o tomto „obrom citróne“ dozviete v našom článku.

Čo je cedrát

Cedrat, niekedy tiež citrónovník cedrát alebo cedro citrón, je jedným z menej známych citrusových plodov. Jeho najbližším príbuzným je citrón, ktorému je morfologicky podobný natoľko, že sa môžete stretnúť aj s názorom, že je jeho poddruhom. Väčšina zdrojov ale uvádza cedrát ako samostatný druh citrusu.

Slovom cedrát sa označuje ako plod, tak aj rastlina. Latinský názov znie Citrus medica. Ako plod prišiel k svojmu českému označeniu cedrát? Niektoré jeho varianty totiž vonia po cédre. Jednotlivé odrody cedrátu sa líšia nielen vôňou, ale aj svojou veľkosťou a kyslosťou.

Ako vyzerá cedrát?

Plody cedrátu sa mierne líšia v závislosti od odrody. Ich typickou farbou je žltá, niekedy žltozelená. Väčšinou na prvý pohľad pripomínajú citróny oválneho alebo rôzne nepravidelného tvaru. Ich kôra je ale oveľa viac vráskavá a hrubá.

Keď cedrát rozrežeme, na prvý pohľad to vyzerá, že plod je vlastne samá kôra a má len minimum dužiny. Nie je to tak ale úplne pravda. Masívny biely okraj, ktorého hrúbka sa pohybuje až okolo dvoch centimetrov, je totiž jedlý.

Plody niektorých odrôd dorastajú do dĺžky až tridsiatich centimetrov a dosahujú hmotnosť až jeden a pol kilogramu.

Ako chutí cedrát?

Aj tu samozrejme existujú rozdiely v závislosti od odrody, väčšina odrôd je kyslých, ale vyšľachtené boli aj sladké či polokyslé. Vždy ale platí, že dužina ako taká je kyslejšia ako biely okraj okolo, ktorý je jemne sladkastý.

U kyslých odrôd môže byť chuť dužiny až ľahko horkastá. Plody neobsahujú veľa šťavy, obvykle oveľa menej, než by sme vzhľadom na ich veľkosť predpokladali.

Odrody cedrátu

Väčšina odrôd cedrátu je kyslých, ale existujú aj polokyslé, a dokonca aj sladké.

• Kyslé odrody
  • Hladký diamant (Citrus medica cv. Liscia Diamante) – cedrát s hladkou kôrou, pestuje sa predovšetkým v Taliansku
  • Židovský cedrát alebo Etrog (Citrus medica cv. Etrog) – cedrát s hrubšou kôrou, mäsitý, pestuje sa predovšetkým v Izraeli
  • Cedrat Limoforme (Citrus medica cv. Limoniforme) – cedrát s vráskavou kôrou, pestuje sa predovšetkým v Grécku
  • Cedrat Rugosa (Citrus medica cv. Riccia) – cedrát s vráskavou kôrou, pestuje sa predovšetkým v Španielsku

• Sladké odrody
  • Cedrat Corsian (Citrus medica cv. Corsican) – cedrát s vráskavou kôrou elipsoidného tvaru, pestuje sa predovšetkým na Korzike, vo Francúzsku a Spojených štátoch

• Polokyslé odrody
  • Budhova ruka (Citrus medica cv. Digitata) – cedrát s bizarným tvarom, ktorý pripomína prsty ruky, neobsahuje dužinu ani šťavu, pestuje sa predovšetkým v Japonsku, Indii a Číne

V neposlednom rade existujú aj krížené formy cedrátu a citrónu. Tie sa svojou veľkosťou viac podobajú cedrátu, ale dužina a množstvo šťavy je bližšie citrónu.

Čo cedrát obsahuje

Podobne ako ostatné citrusové plody je aj cedrát bohatý najmä na vitamín C, z minerálnych látok obsahuje predovšetkým vápnik a draslík. Oproti iným citrusom vyniká väčším množstvom vlákniny, ktorá sa nachádza najmä v bielej časti medzi dužinou a kôrou, ktorá môže tvoriť až 70 % plodu.

Na čo je cedrát dobrý

Ako naznačuje sám latinský názov Citrus medica, cedrát je jedným z plodov prírody, ktoré naši predkovia pokladali za liečivé. Aj dnešná medicína oceňuje jeho pozitívny vplyv na tráviacu sústavu, krvný tlak či obličky.

• Antioxidačné a protirakovinové vlastnosti – vďaka prítomnosti vitamínu C a flavonoidov dokáže pôsobiť proti pôsobeniu voľných radikálov, spomaľuje starnutie buniek, bráni zadržiavaniu vody a zabraňuje vzniku nádorov.

• Tráviaca sústava – konzumácia cedrátu pomáha predchádzať tvorbe brušných plynov a opuchom brucha. Okrem toho vysoký obsah vlákniny prospieva črevám a je prevenciou pred vznikom zápchy. Konzumácia veľkého množstva cedrátu môže ale spôsobiť hnačku. Pohár vody s cedrátovou šťavou pomáha pri pálení záhy.

• Bolesť – cedráty fungujú ako prírodné analgetikum. V prípade, že vás bolí hlava, vypite pohár vody s niekoľkými čerstvo vylisovanými cedrátmi.

• Kardiovaskulárna sústava – cedrát má tiež pozitívny vplyv na naše srdcia, cievy a krvný tlak. Za tieto vlastnosti vďačí draslíku a horčíku, dvom minerálom, ktoré majú veľký význam pre prevenciu kardiovaskulárnych ochorení. Zatiaľ čo horčík udržuje zdravý srdcový sval, draslík pomáha znižovať krvný tlak a predchádzať chorobám s ním spojeným.

• Redukcia hmotnosti – vzhľadom na nízke množstvo kalórií je cedrát vhodnou potravinou pri redukčných diétach.

• Imunitný systém – vysoké množstvo vitamínu C má antibakteriálne a antioxidačné účinky, ktoré sú užitočné pre imunitný systém, posilňujú ho a zvyšujú jeho odolnosť voči baktériám a vírusom.

• Pokožka a vlasy – cedrát prospieva aj pokožke a vlasom, čo sa využíva v kozmetických produktoch, ktoré sa z neho vyrábajú.

Cedrat v kozmetike

Z listov a kôry cedrátu je možné získať esenciálny olej, ktorý sa používa na výrobu parfumov, krémov, zubných pást či dezodorantov. V kombinácii s mandľovým olejom sa môže používať na masáže tela proti celulitíde.

Cedrátový éterický olej je možné použiť aj proti vypadávaniu vlasov, pretože stimuluje ich rast. Pridáva sa tak do rozmanitých šampónov.

V neposlednom rade vôňa tohto ovocia odháňa komáre a ďalší hmyz, preto sa pridáva do repelentov. Aplikácia niekoľkých kvapiek cedrátovej šťavy na komária uštipnutie pomôže zmierniť svrbenie.

Ako využiť cedrát v kuchyni

Hoci by sme to možno nečakali, má cedrát v kuchyni prekvapivo mnoho využití, ktoré sa samozrejme blížia použitiu ďalších citrusových plodov, najmä citrónu.

V prvom rade treba upozorniť na to, že pred konzumáciou treba cedrát vždy dôkladne umyť. Dôvodom je nielen prípadné chemické ošetrenie jeho kôry, ale aj to, že sa na jeho vráskavej kôre najrôznejšie nečistoty ľahšie zachytávajú. Najlepšie ho umyjete pomocou kefky.

• Jedným z jednoduchých spôsobov, je využiť cedrát pri príprave rozmanitých ovocných šalátov . Skvele si rozumie nielen s ďalšími citrusovými plodmi, ale aj s banánmi, bobuľovitým ovocím, hroznovým vínom či kivi. Na ozdobenie môžete použiť mätu či medovku. Veľmi originálne je použitie samotných polovičiek cedrátov po tom, čo z nich vyberiete dužinu albedo, namiesto misiek.

• Ďalším jednoduchým spôsobom, ako cedrát zaradiť do svojho jedálnička, alebo skôr pitného režimu, je využiť ho pri receptoch na smoothie , tu ho okrem ostatného ovocia môžete kombinovať aj s niektorými druhmi zeleniny či byliniek.

• Máte slabosť pre najrôznejšie cukrovinky? V tom prípade si z neho môžete pripraviť lahôdku ako je cedrát v karameli alebo v horkej čokoláde. V oboch prípadoch sa používa predovšetkým masívna biela časť cedrátu (albedo) medzi kôrou a dužinou.

• Pokiaľ viete, že kôra cedrátu nebola chemicky ošetrená, môžete v kuchyni využiť aj ju. Jednak ju môžete pridať do rozmanitých ciest, napríklad na bábovku či vianočku.

• Veľkou lahôdkou je tiež kandizovaná kôra cedrátu. Stačí ju nakrájať na kúsky, povariť približne 10 minút vo vode, potom vodu zliať a povariť kôru ešte raz približne 20 minút. Takto uvarenú kôru vložíme na 24 hodín do misky so studenou vodou do chladu a nasledujúci deň 2-3 hodiny povaríme s cukrom. Takto pripravenú kandizovanú kôru môžeme následne využiť vo vianočných cukrovinkách alebo v receptoch na biskupský chlebíček .

• Cedráty môžete využiť aj pri výrobe domácej marmelády . Najlepšie je použiť ako dužinu, tak albedo aj kôru a zmiešať ich s ostatnými citrusmi, napríklad s pomarančmi či mandarínkami, ktoré dajú marmeláde sladšiu chuť.

• V neposlednom rade môžete cedrát samozrejme použiť na dochutenie aj ozdobu najrôznejších nápojov. Skvele ho využijete napríklad v receptoch na koktaily , či už alkoholických alebo nealkoholických.

• V Taliansku sa z cedrátu vyrába aj likér, ktorý je podobný slávnejšiemu limoncellu.

História cedrátu

Odkiaľ cedrát pochádza, sa síce presne nevie, avšak jeho semená boli nájdené v mezopotámskych vykopávkach z doby 4000 rokov pred nl Predpokladá sa, že vojská Alexandra Veľkého priniesli cedrát na územie Európy.

Jeho pestovanie sa už počas staroveku vďaka vhodným podmienkam rozšírilo predovšetkým na územie dnešného Talianska, Grécka a Španielka. Cedrat bol ale dôležitým ovocím aj na území Ázie, predovšetkým v Indii a Číne. V čase zámorských objavov ho potom španielski kolonisti doviezli aj na územie Ameriky.

Cedrat a Židia

Výnimočnú úlohu má cedrát v židovskej kultúre počas sviatku Sukot alebo Sviatku stanov. Ide o sedemdňový sviatok, kedy si Židia pripomínajú prebývanie svojich predkov v stanoch na púšti po ich exode z Egypta.

Z tohto dôvodu sa tak mnoho Židov počas tohto sviatku presúva zo svojich domov do provizórnych obydlí, stanov čiže suk, v ktorých počas tohto týždňa žijú. Okrem toho je Sukot tiež oslavou úrody a vinobrania.

V súvislosti so Sukotom sa využíva najmä odroda Etrog, pričom konkrétny plod musí vyhovieť prísnym požiadavkám, napríklad na veľkosť, kôru bez kazov či farbu, ktorá nesmie byť ani príliš žltá, ani príliš zelená. Cedrátom, spoločne s palmovou ratolesťou, myrtou a vŕbovými vetvičkami, Židia mávajú pri ďakovnej modlitbe.

Pestovanie cedrátu

Cedráty ako citrusy patria do čeľade rourovitých. Rastlina pripomína ker, ale v skutočnosti ide o strom, ktorý, v závislosti od odrody a podmienok, môže dorastať do výšky až 4 metrov.

Listy cedrátu sú oválne, tmavo zelené, hladké a kožovité. Keď list rozomnieme, uvoľňuje sa z neho citrusová vôňa. Na vetvách vyrastajú v skupinách silne voňajúce podlhovasté kvety.

Kvety cedrátu sú biele a na vonkajšej strane majú päť fialovo sfarbených okvetných plátkov. Okrem toho, že sú krásne na pohľad, tiež príjemne vonia. Zaujímavosťou je, že v niektorých oblastiach cedrát kvitne až trikrát do roka.

Na jednom strome tak môžete vidieť kvety spoločne s nezrelými aj zrelými plodmi. V závislosti na odrode plody dozrievajú po 8 až 16 mesiacoch. Zrelé plody vydržia na cedráte niekoľko mesiacov, rovnako ako tomu u citrónovníka či pomarančovníka.

V súčasnej dobe sa cedrát pestuje ako v Európe (Taliansko, Španielsko, Grécko, Francúzsko), tak v Ázii (India, Japonsko, Čína), aj v Spojených štátoch amerických, najmä na Floride av Kalifornii.

Ako si vypestovať vlastný cedrát?

Podobne ako ostatné citrusovníky aj cedrát si možno pri troche šikovnosti vypestovať v domácich podmienkach, a to nie na záhrade, ale v byte, dome či zasklenom balkóne, pretože cedráty je možné v našich klimatických podmienkach pestovať iba v kvetináčoch.

Rovnako ako pri ostatných citrusoch platí, že cedráty sa musia pravidelne zastrihávať a zarezávať, inak neplodia. Rastlinu umiestnite na slnečné a teplé miesto, najlepšie pri južnom či juhozápadnom okne. Pozor dajte na to, aby nebola v prievane, a tiež na prílišnú zálievku.

Najlepšie je na zalievanie používať mäkkú dažďovú vodu alebo prevarenú vodu z kohútika, ktorú necháme odstáť na izbovú teplotu. Cedráty, rovnako ako ostatné citrusy, neznáša studenú vodu. V zimných mesiacoch je možné kvetináče preniesť do chladnejšej miestnosti s maximálne 15 ° C, ale nie je to nutné.

Vzhľadom na obmedzené priestorové podmienky je nutné cedráty v kvetináči pravidelne presádzať do väčších kvetináčov. A to nielen aby mali dostatok miesta, ale aj pôdu bohatú na živiny.

Odporúča sa kúpiť zmes priamo na citrusy, spoločne s hnojivom. Najvhodnejšou dobou na presádzanie je jeseň alebo začiatok zimy.