Pestrosťou farieb aj chuťou sa paprike iná zelenina vyrovná len ťažko. Viete, že obsahuje viac vitamínu C ako citrusy?

Obľúbená zelenina, ktorá dodá farebnosť mnohým studeným aj teplým pokrmom.

Paprika do nášho jedálnička neodmysliteľne patrí.

Oproti väčšine ďalších plodín vyniká nielen škálou svojej farebnosti, ale aj chuti, od sladkej až po pálivú.

Viete, aký rozdiel v sebe ukrývajú rôzne farby?

Je paprika a kapia to isté?

S akými zdravotnými problémami vám pomôžu čili papričky?

Poďme sa o tejto chutnej zelenine dozvedieť viac.

Paprika ako zelenina

So slovom paprika sa nám obvykle vybavia dva rôzne významy – zelenina a korenie. Pokiaľ ide o zeleninu, je paprika rovnako ako paradajka či zemiaky zástupcom čeľade ľuľkovitých rastlín. Škála druhov a odrôd paprík, ktoré sa od seba líšia veľkosťou, tvarom, farbou aj chuťou, je veľmi široká.

Všetky papriky, ktoré môžeme nájsť na pultoch obchodov, sú ale variantami ekonomicky najvýznamnejšieho druhu papriky siatej (Capsicum annuum), niekedy označovanej tiež ako paprika ročná. Tento druh vyniká rozsiahlou škálou svojich odrôd, k najznámejším patria sladké kapie a štipľavé čili papričky.

Mimochodom plody papriky, ktoré konzumujeme, mnoho ľudí mylne považuje vzhľadom na ich tvar za struky. Z botanického hľadiska ide ale o bobule.

Pálivá paprika

Prečo niektoré odrody papriky pália? Ostrú chuť máme spojenú najmä s feferónkami alebo chilli papričkami, v skutočnosti ale môže okrem kapií páliť väčšina odrôd paprík.

Pálivosť spôsobuje látka zvaná kapsaicín, ktorá stimuluje receptory nervových zakončení jazyka. Podľa obsahu tejto látky sa odvíja stupeň pálivosti, ktorý sa meria v jednotkách Scovilleovej stupnice alebo SCU.

• Sladké papriky – 0 jednotiek SCU
• Mierne pálivé papriky – 100 až 1500 jednotiek SCU, napríklad čerešňové papriky, ktorým sa často hovorí feferónky
• Stredne pálivej papriky – 1500 až 100 000 jednotiek SCU, napríklad papričky jalapeno
• Veľmi štipľavé papriky – 100 000 až 500 000 jednotiek SCU, rôzne odrody chilli papričiek, napríklad habareno alebo thajské chilli papričky

Guinessova kniha rekordov uvádza ako najpálivejšiu papriku hybridnú čili papričku Carolina Reaper, ktorá bola vypestovaná v Spojených štátoch a jej nameraná pálivosť predstavovala 2 200 000 jednotiek SCU.

Druhy a odrody papriky

Zatiaľ čo z botanického hľadiska je väčšina paprík zástupcami rovnakého druhu, papriky siatej, väčšina z nás rozlišuje rôzne papriky jednoducho podľa ich farieb alebo chuti.

Kapie

Odroda, ktorá je výnimočná svojou sladkou chuťou. Na rozdiel od mnohých ďalších odrôd totiž neobsahuje kapsaicín. Okrem chuti ju od ostatných odrôd odlišuje aj jej veľkosť, kapie bývajú oveľa väčšie a baňatejšie.

Pestujú sa v rôznych farbách, tromi najčastejšími sú tmavo zelená, červená a žltá. Možné sú ale aj ich kombinácie či oranžová, vínová alebo hnedá farba. Spoločne s niektorými ďalšími nepálivými odrodami sa kapie latinsky Capsicum annuum L. var. grossum niekedy radí do skupiny takzvaných sladkých paprík.

Chilli papričky alebo tiež feferónky

Odrody paprík s rôzne intenzívne pálivými plodmi. Vzhľadom k tomu, že v minulosti bol prášok zo sušených čili papričiek používaný ako náhrada korenia, môžeme sa stretnúť aj s označením kajenské korenie. Existujú ale aj názory, že toto označenie vzniklo chybným preložením anglického slova pepper, ktoré môže znamenať ako korenie, tak papriku. Ich plody sú väčšinou menšie, úzke a špicaté.

Farba čili papričky môže byť zelená, žltá, oranžová alebo červená, pričom nemá vplyv na intenzitu pálivosti. Z botanického hľadiska patria rôzne odrody nielen pod druh paprika siata, ale tiež paprika krovitá (Capsicum frutescens) či paprika čínska (Capsicum chinense).

Kozí či baraný roh

Odroda papriky siatej, ktorá dostala svoj názov na základe svojho tvaru, ktorý pripomína roh týchto zvierat. Existujú rôzne farebné nepálivé aj pálivé varianty. Možno ich konzumovať aj surové, ale hodí sa predovšetkým na nakladanie a konzerváciu.

Prečo je dobré vyznať sa vo farbách papriky?

Ako sme už naznačili, rôzne odrody papriky sa vyskytujú v rozmanitých farbách, ktoré väčšinou nevypovedajú nič o ich chuti či pálivosti. Napriek tomu sa od seba rôzne farebné varianty rovnakej odrody papriky odlišujú. Čím? Obsahom niektorých užitočných látok. Rozmanité farby papriky totiž súvisia s obsahom karotenoidov a antokyanov, ktorým sú pripisované mnohé zdraviu prospešné vlastnosti.

Zelená paprika

Zatiaľ čo kapie majú predovšetkým intenzívnu tmavo zelenú farbu, iné odrody papriky majú farbu svetlo až stredne zelenú. Spoločné zeleným paprikám je to, že v sebe ukrývajú väčšie množstvo kyseliny listovej, ktorá patrí medzi vitamíny skupiny B.

Tento vitamín je veľmi dôležitý pre správnu krvotvorbu a syntézu nukleových kyselín. Pozitívne pôsobí aj na vývoj nervovej sústavy plodu, preto je jeho dostatok dôležitý pre tehotné ženy. V neposlednom rade sa uvádza, že konzumácia zelených paprík má pozitívny vplyv aj na našu psychickú pohodu.

Žltá a oranžová paprika

Pokiaľ máte slabosť pre papriky žltej a oranžovej farby, prospejete vašim očiam, obsahujú totiž zvýšené množstvo dvoch antioxidantov, luteínu a zeaxantínu, ktoré majú na náš zrak veľmi pozitívny vplyv.

Červená paprika

Červená paprika obsahuje pomerne veľké množstvo betakaroténu alebo provitamínu A, tým pomáha predovšetkým našej pokožke, ktorú ochraňuje pred škodlivým pôsobením slnečných lúčov, a zároveň posilňuje aj náš imunitný systém.

Ďalšou prospešnou látkou, ktorú v červenej paprike nájdeme vo väčšom množstve, je rutín. Ten pozitívne pôsobí na naše cievy, pomáha ich udržiavať pružné. Okrem toho v červenej paprike, ale to všeobecne platí pre všetky farby papriky, nájdeme veľké množstvo vitamínu C.

Biela paprika

Väčšinou podlhovasté nepálivé odrody s tenkou dužinou. Zmes antioxidantov a kyseliny p-kumarovej, ktorú v nich nájdeme, z nich robí účinného pomocníka pri boji s nachladnutím. Údajne dokážu aj znížiť horúčku.

Rôzny obsah vitamínov a minerálov v závislosti od farby papriky dokladá aj nasledujúca tabuľka.

Nutričné hodnoty, vitamíny a minerály v paprikách

Najväčší podiel surovej papriky tvorí samozrejme voda, v závislosti od odrody približne 90 %. Chilli papričky majú v porovnaní s kvapkami vyššiu kalorickú hodnotu, čo je dané vyšším obsahom sacharidov. Na druhú stranu ich nikdy nezjeme naraz príliš veľké množstvo. Z hľadiska vitamínov sú papriky všeobecne veľmi bohaté najmä na vitamín C, obsahujú ho viac ako pomaranče aj citróny.

Papriky a ich účinky na zdravie

Papriky obsahujú široké spektrum vitamínov, minerálnych látok a antioxidantov, ich pravidelná konzumácia tak má na náš organizmus množstvo pozitívnych účinkov. Aké konkrétne?

• Zdravie očí – luteín a zeaxantín, dva karotenoidy, ktoré sa v pomerne veľkom množstve nachádzajú v paprikách, preukázateľne zlepšujú zdravie očí. Štúdie potvrdzujú, že pomáhajú chrániť pred šedým zákalom a makulárnou degeneráciou.

• Prevencia anémia – chudokrvnosť je stav charakterizovaný zníženou schopnosťou krvi prenášať kyslík. Jednou z najčastejších príčin je nedostatok železa, hlavnými príznakmi sú slabosť a únava. Obsahom železa a vitamínu C pomáhajú papriky anémii predchádzať. Vstrebávanie železa zo stravy sa výrazne zvyšuje, pokiaľ konzumujete ovocie alebo zeleninu s vysokým obsahom vitamínu C. Z tohto dôvodu tak môžete surové papriky konzumovať tiež spoločne s ďalšími potravinami bohatými na železo, napríklad červeným mäsom alebo špenátom.

• Redukcia hmotnosti – predovšetkým pálivé papriky môžu pomôcť pri chudnutí. Konzumácia kapsaicínu totiž spôsobuje, že sa náš organizmu viac zahrieva a výsledkom je viac spálenej energie a kalórií. Konzumácia chilli papričiek tiež pozitívne zrýchľuje metabolizmus.

• Kardiovaskulárne ochorenia – papriky obsahujú antioxidant lykopén a tiež veľké množstvo betakaroténu, obe tieto látky sú prospešné pre naše srdcia a cievy, tým navyše prospievajú aj obsahom rutínu. Okrem toho sa zistilo, že kapsaicín obsiahnutý v pálivých paprikách pomáha znižovať hladinu cholesterolu a triglyceridov.

• Prevencia rakoviny – papriky obsahujú veľké množstvo antioxidantov, ktoré pomáhajú bojovať s voľnými radikálmi a oxidačným stresom. Tým sú jednou z potravín, ktorej konzumácia sa odporúča ako prevencia rakoviny. Pozorovacie štúdie zaznamenali súvislosť medzi konzumáciou paprík a nižším výskytom rakoviny prostaty, močového mechúra a krčka maternice.

• Imunitný systém a tráviaca sústava – vzhľadom na vysoký obsah vitamínu C a ďalších látok posilňuje pravidelná konzumácia paprík náš imunitný systém. Tráviacej sústave papriky prospievajú nielen vďaka vláknine, ale aj kapsaicínom, ktorý pomáha ničiť niektoré škodlivé baktérie v našom žalúdku či črevách.

Je lepšia paprika surová, alebo varená?

Odpoveď záleží na druhu papriky a aj na tom, aké cenné látky chcete jej konzumáciou organizmu dodať. Pravdou je, že varením sa napríklad zničí veľké percento obsiahnutého vitamínu C, v závislosti od dĺžky tepelnej úpravy a jej intenzity sa uvádza až 60 %.

Z tohto dôvodu je teda určite lepšie dávať prednosť konzumácii papriky surovej. Pokiaľ vám ale ide o karotenoid lykopén, ktorý má tiež množstvo pozitívnych účinkov na náš organizmus, je lepšia konzumácia papriky tepelne spracovaná. Naše telo ho totiž takto dokáže lepšie využiť.

Môžu sa jesť jadierka papriky?

Papriky sú po rozkrojení vo vnútri duté, väčšinou rozdelené na niekoľko častí pomocou bielej dužiny a na rebrách sa nachádzajú semienka papriky. Tá väčšinou pred konzumáciou odstraňujeme. Dôvodom je jednak estetickosť a jednak ich často trochu horkastá chuť.

Inak ale platí, že jadierka paprík sú jedlé a ich konzumácia vám nespôsobí žiadne zdravotné problémy. Jadierka by mala mať v ideálnom prípade bielu farbu, pokiaľ sú hnedá alebo čierna, ich konzumácia sa neodporúča. U pálivých odrôd pália aj semienka a biele časti vo vnútri plodu.

Ako jesť papriky?

Papriky je možné konzumovať ako surové, tak rozmanito tepelne upravené, varením, pečením či dusením. Veľmi dobre sa kombinujú nielen s ďalšími druhmi zeleniny, ale aj s mäsom či rybami. Pri manipulácii s pálivými paprikami či chilli papričkami nezabudnite na to, že pálivé látky, ktoré obsahujú, môžu podráždiť oči aj kožu. Často sa tak odporúča používať pri ich príprave rukavice.

Surové papriky

Farebné papriky dodajú každému pokrmu na príťažlivosti. Surové čerstvé kapie sú navyše veľmi šťavnaté. Okrem toho, že ich môžete konzumovať ako súčasť zeleninovej prílohy, sa dajú využiť aj na prípravu radu paprikových šalátov , pričom hlavnou ingredienciou v nich môžu byť nielen papriky surové, ale aj pečené či grilované.

Ich chuť sa skvele kombinuje predovšetkým s ďalšou zeleninou, ako sú paradajky, a tiež s rozmanitými syrmi a bylinkami. Papriky môžete do šalátu nakrájať na rezančeky, kolieska či kocky, záleží len na vašich osobných preferenciách.

Pečené papriky

Pečené papriky nemusia byť len skvelým predjedlom či prílohou k mäsu, ale dajú sa následne v kuchyni využiť na prípravu mnohých zaujímavých pokrmov. Použiť ich možno na chutnú nátierku či polievku, výborne chutia tiež zapekané plnené papriky, recepty z pečených paprík vás nikdy nesklamú.

Všeobecne platí, že papriky by sa mali piecť na vysokú teplotu aspoň 200 ° C, doba pečenia sa líši v závislosti od veľkosti i druhu papriky. To, že sú papriky hotové, poznáte podľa toho, že sú mäkké, opečené a na ich šupke sa utvoria pľuzgieriky.

Plnené papriky

Keď sa povie plnené papriky, väčšine z nás sa vybavia tie so zmesou mletého mäsa podávané v rajskej omáčke. To je ale len jedna možnosť, variantov, ako a čím naplniť paprikové struky , totiž existuje mnoho. Naplniť papriky môžete nielen mäsom, ale tiež syrom, hubami či zmesou ďalšej zeleniny, okrem varenia ich môžete tiež zapekať, alebo dokonca aj nakladať.

Paprikové pochúťky

Papriku av tomto prípade nielen ako zeleninu, ale aj v podobe ako korenie, využijete tiež v receptoch na tradičný maďarský paprikáš . Okrem klasickej podoby s hovädzím, bravčovým či kuracím mäsom existuje aj jeho vegetariánsky hubový variant. Ďalším letným pokrmom, ktorý sa bez papriky nezaobíde, je lečo.

Viete, ako pripraviť pravé maďarské lečo ? Ide iba o zmes zeleniny, najmä paprík, paradajok a cibule, na rozdiel od slovenskej varianty v ňom nenájdete vajcia ani údeninu. Milovníci chilli papričiek ich často pridávajú do rozmanitých pokrmov, tradične ale nemôžu pálivé papričky chýbať v rozmanitých receptoch na chilli con carne .

Zaváranie paprík

Možno vás prekvapí, že rovnako často, ako sa nakladajú a zavárajú uhorky, sa zavárajú a nakladajú aj papriky, a to ako pálivé, tak nepálivé. Zavariť možno papriky buď samostatne, alebo s ďalšou zeleninou, skvele sa dopĺňajú predovšetkým s paradajkami. Viete , ako jednoducho zavariť papriky v mikrovlnke alebo rúre?

Ako zbaviť papriky šupky?

Niektoré recepty vyžadujú, aby sme z paprík odstránili ich tenkú šupku. Nie je na tom nič ťažké. Stačí papriky vložiť do rozpálenej rúry a počkať, až sa na ich povrchu začnú tvoriť akoby pľuzgieriky. Následne papriky vyberte a prudko schlaďte v ľadovej vode. Šupka potom pôjde ľahko stiahnuť.

Pestovanie paprík

Spoločne s paradajkami a uhorkami patria papriky k najčastejšie pestovaným druhom zeleniny v našich záhradkách. Vzhľadom na to, že pochádzajú z teplých krajín, darí sa im najmä v skleníku. Niektoré odrody sa ale dajú pestovať aj na záhonoch. Chilli papričky aj niektoré odrody sladkých paprík v posledných rokoch prenikajú aj na balkóny a terasy, pretože ich možno pestovať aj v kvetináči.

Ako si vypestovať vlastné papriky?

Papriky sa pestujú zo semienok, či už kúpených, alebo získaných z vašej obľúbenej papriky. Semienka treba nechať najprv naklíčiť a predpestovať si sadeničky. Všeobecne sa semienka vysádzajú približne v polovici marca, vyžadujú dostatok svetla, tepla i vlahy.

Pokiaľ budete papriky pestovať v skleníku, môžete sadeničky presadiť už v druhej polovici apríla, ak ich chcete dať von do záhona, počkajte až do druhej polovice mája, keď nebudú hroziť ranné mrazíky. Paprikám svedčí miesto s dostatkom slnka, ktoré je chránené napríklad pred poryvmi vetra.

Podobne ako paradajky aj papriky k svojmu rastu potrebujú oporu. To, že sú plody zrelé, sa pozná najlepšie podľa farby a veľkosti. Väčšina odrôd paprík sa žne od júla do septembra.

Ako pestovať papriky v byte?

Papriky je možné pomerne jednoducho pestovať aj v bytoch, a to nielen na balkóne, ale dokonca aj za oknom. Vzhľadom na svoju teplomilnosť sa im najlepšie darí pri oknách orientovaných smerom na juh či východ. Vhodnejšie sú odrody nižšieho vzrastu, ktoré môžeme pestovať v kvetináčoch či kvetináčoch.

Na domáce pestovanie sú vhodné tieto odrody paprík:

• Balkonovka – skorá odroda sladkej papriky, ktorá je vhodná aj na pestovanie na balkóne, plody majú červenú farbu
• Slovana F1 – odroda zelenej sladkej papriky, opäť vhodná aj na pestovanie v bytoch
• Artist či Saturn – odrody kozích rohov
• Volante Mild Yellow – previsnutá paprika so žltými plodmi vhodná do závesných nádob
• Raduza F1 – kapia tmavočervenej farby
• Amyka F1 – biela sladká paprika
• Ostry F1 – svetlo zelená pálivá paprika
• Loco, Border, Chinese Ornamental – odrody chilli papričiek vhodné na pestovanie v byte

Skladovanie paprík

Papriky nemajú príliš rady chlad, všeobecne by sa nemali skladovať pri teplotách nižších ako 10 °C. V chladničke je najlepšie skladovať ich v zásuvke na zeleninu, pokiaľ viete, že papriku do troch dní spotrebujete, je ale lepšie nechať ju v izbovej teplote.

Chilli papričky je najlepšie v surovej podobe spotrebovať čo najskôr, vzhľadom na svoju malú veľkosť rýchlo vysychajú. Z tohto dôvodu sa tak väčšinou sušia. Okrem toho je možné papriky tiež zamraziť.

Ako usušiť čili papričky?

Chilli papričky je možné pomerne jednoducho usušiť hneď tromi spôsobmi. Rozkrojené papriky je možné nechať usušiť vonku na slniečku, v závislosti od počasia sú usušené obvykle za tri dni. V priebehu sušenia je nutné papričky otáčať.

Jednoduchým spôsobom možno papričky usušiť aj v rúre predhriatej na 60-80 ° C alebo v elektrickej sušičke potravín pri teplote okolo 40 ° C. Usušenú chilli papričku poznáte podľa toho, že ju možno ľahko rozomlieť medzi prstami.

Pôvod paprík

Za papriky, rovnako ako zemiaky, paradajky či kukuricu, vďačíme objaveniu Ameriky. Mayovia, Aztékovia, Inkovia a mnohé ďalšie indiánske kmene pestovali papriky už dávno pred príchodom kolonistov. Predpokladá sa, že k domestikácii papriky došlo už pred 6000 rokmi.

Uvádza sa, že prvé papriky boli do Španielska privezené už v roku 1493, avšak až do 19. storočia sa pestovali predovšetkým ako okrasná rastlina. Z Európy sa papriky čoskoro rozšírili aj do Ázie a Afriky. Najväčším producentom paprík je v súčasnej dobe Čína, nasledovaná Tureckom, Indonéziou a Spojenými štátmi americkými.

Kam patrí paprika?

Paprika siata alebo Capsicum annuum patrí do čeľade ľuľkovitých rastlín, pôvodne pochádza z oblasti dnešného Mexika a severu Južnej Ameriky.

Ide o viacročnú rastlinu, ktorá má, v závislosti od odrody, podobu približne pol metra až meter vysokého kríka. Väčšinou sa ale pestuje ako jednoročná. Kvety majú väčšinou bielu či ľahko žltkastú farbu. Plodom je bobule, ktorej tvar pripomína struk, po dozretí môže mať plod celú paletu farieb.